Časť 6: Chorvátsko

Chorvátsko. Pre iných ľudí krajina ako každá iná, alebo nanajvýš krajina, kde chodia tisíce slovenských rodín na dovolenky. Pre mňa to je však krajina môjho srdca. Narodil som sa ako Slovák, na Slovensku, v krajine pod Kriváňom. Narodil som sa v malom Ríme – v Trnave. Na to že som „Trnafčan“ som právom hrdý, a nemenil by som to za nič na svete. Na rozdiel od hrdosti k mestu, som nikdy nepociťoval hrdosť k mojej vlasti. Viem, že nie je úplne v poriadku ak človek v sebe necíti národnú hrdosť, alebo nepociťuje žiadny vzťah k vlasti, ale u mňa to tak bolo. Mal som 8 rokov keď sme boli na dovolenke v Revúcej. Bola tam naša rodina celá a takisto aj otcov kamarát s rodinou. Ako správna futbalová rodina sme mali vtedy zapnuté majstrovstvá sveta vo futbale. Prvý zápas ktorý si pamätám bol zápas Nemecko proti Chorvátsku. Chorváti podľa všetkých boli totálne bez šance, ale ukázali charakter a poslali Nemcov domov, čo som ocenil už ako sopliak. Nakoniec Chorváti skončili tretí, čo bol obrovský úspech. Už odvtedy som začal pociťovať pomocou futbalu, že k tejto krajine ma niečo spája, niečo k nej cítim. Začalo to futbalom, pokračovalo športom celkovo, až to nakoniec dopadlo mojou láskou k tejto nádhernej krajine. Dospelo to k tomu, že mám pocit, akoby Chorvátsko vo mne opäť prebudilo národnú hrdosť, ale nie k mojej skutočnej vlasti, ale k akejsi „náhradnej“. Dosť ľudí však tento, priznám sa dosť zvláštny ,fakt nedokáže plne akceptovať. Ale ono je to prakticky rovnaké ako keď človek fandí svojej krajine, keď za ňu bojuje, keď za ňu kričí, keď pri sledovaní športu majú zimomriavky na tele, proste typické fanatické znaky. Presne toto ja pociťujem pri Chorvátsku. Na Slovensku si všímam že byť „národovec“ akosi nie je v móde. Nepoznám veľa ľudí ktorý sú naozaj hrdý na to, že sú Slováci. Zato v Chorvátsku je to opačne. Chorváti si národ vybojovali sami, a to sa odzrkadľuje aj na ich národnej hrdosti. Sú ochotný za svoj národ položiť aj život, a som hrdý, že práve do tejto krajiny sa „zbláznilo“ moje srdce. Pretože toto nebol môj výber, ale ak by aj bol, tak by nemohol byť lepší. Krásne Jadranské more ktoré ukľudnuje už iba na poľad, nádherné uličky starých miest ktorými by som dokázal prechádzať celý život, malebné pobrežie na ktorom by som sa opaľoval až dokedy by som nebol čierny, krásna príroda na ktorú sa dá pozerať nonstop či milý ľudia tejto nádhernej krajiny . Tak v skratke toto je to Chorvátsko ktoré tak obdivujem.
Ima snagu zlatnog žita, ima oči boje mora, moja zemlja HRVATSKA.