Už od môjho detstva som bol vedený k tomu , aby som sa troška začal zaujímať o šport zvaný futbal. Keďže svoje detstvo som prežíval väčšinou so svojimi kamarátmi u babky , tak tam sme už ako malé deti behali za loptou po sídlisku. V mojom prípade sa to o moc inač popravde ani nedalo. Krstný hrával futsal , ujo taktiež , môj dedko v tom čase ešte oddaný spartakovec a bývalý futbalista , otec tiež spartakovec, a čo sa týka aj ženskej časti našej rodiny , tak všetko to tu ešte kedysi žilo futbalom , krásne staré časy , krásne detstvo ... Ale časy sa zmenili , hlavne čo sa týka Spartaka a "predaného" titulu. Odvtedy to akosi opadlo... Avšak v boji s mojou láskou - loptou som nezostal sám . Ujo ako futsalový rozhodca síce v tomto smere nepomohol vôbec , ale mal som to šťastie , že môj krstný - Rišo ma v tomto smere podržal , ale o tom až neskôr . Detstvo pokračovalo a so svojim "kopaním" pred "barákom" si ma náhodou všimol pán Gašparík , vtedajší tréner mládeže Spartaka , ktorý ma zavolal na skúšky do Spartaku , to bolo v čase mojich deviatich rokov. Vyzeralo to pekne , mohol sa splniť tajný detský sen , a sen aj nejedného "dospeláka" , hrávať v červeno-čírnych farbách spartaka. O rok neskôr som už chodil do športovej triedy , avšak bohužiaľ talent sa kúpiť nedá , a chuť do hranie takisto nie . Moja , v tom čase asi jediná, prednosť bola tá, že som ľavák , na hranie v spartaku to bolo ale príliš málo , a keďže vtedajšia snaha na tréningoch nebola ani zďaleka taká, aká byť mala , dodnes neviem prečo to tak bolo,ale v kútiku duše si to určite budem ešte dlho vyčítať , pretože všetko mohlo byť iné , avšak darmo plakať nad rozliatym mliekom. A tak som sa o rok neskôr vrátil na svoju bývalú školu. Ibaže láska k futbalu nepustila ,a potom ako ma nezobrali do Slávie pre moju výšku (vraj som malinký :) ), onedlho som opäť začal hrávať v ďalšom trnavskom klube , v Lokomotíve. V začiatkoch bolo všetko ako malo , v svojom úvodnom zápase som hneď dal gól , ale bohužiaľ ako rýchlo to začalo, tak rýchlo to aj skončilo. Opäť na seba nedala dlho čakať moja lenivosť, a po pár mesiacoch som navštevoval menej a menej tréningov , až som nakoniec skončil . Vyzeralo to na definitívny koniec aktívneho futbalu , a tak mi zostávalo iba vysedávanie pred televízorom , prípadne hranie počítačových hier. A to až do času v ktorom sme sa na konci 8. triedy spojili s vedľajšou triedou , s ktorou sme v 9. ročníku pokračovali. Hneď na začiatku si každý našiel zopár lepších kamarátov aj z vedľajšej triedy a netrvalo dlho a jeden spolužiak ma začal prehovárať aby som s ním išiel hrávať za Bohdanovce. No a mne viac treba nebolo. Už na druhý deň som išiel na prvý tréning. Tréningy neboli nijak extra ťažké , ale bohužiaľ kolektív bola tá horšia vec , avšak aj tu sa našlo svetlo v tme. Kamarát ktorý ma vo futbale , a ako som zistil postupom času nielen v ňom, veľa naučil. Ale aj v tomto tíme som po zimnej príprave skončil , avšak toto rozhodnutie neľutujem , na rozdiel od dvoch predchádzajúcich. Toto bol môj začiatok v dorasteneckej lige, a predpokladal som že aj môj koniec , pravda bola však iná ...
Hmmm, takze Juro , zaujimave citanie na prvy krat. Je vidno, ze futbal je tvoja velka zivotna laska. Mozno nie vzdy aj opatovana laska, ale zato taka, ktora je tu vzdy, ku ktorej je pekne cely zivot sa vraciat. Tato prva cast mi prisla celkom zaujimava, dozvedel som sa o tebe aj nejake nove veci. Co sa tyka Slavie Trnava, nelutuj, ze ta tam nezobrali, to skor bud za to rad. Na adresu tohto klubu a ludi v nom sa vyjadrovat nemienim, ale ver mi, je dobre , ze si tam neskoncil. No uz sa tesim aj na dalsie casti, este rozmyslam , ci to skusnut vsetko naraz, alebo si to citat po castiach. Tak ci tak sa uz na to tesim. A este nieco na zaver, vazne by som si s tebou jedneho dna rad zahral Jurko, kludne aj v hale, snad to raz vide.
OdpovedaťOdstrániťAJSIX